Život Prešova
online
online
Dvakrát zlatá Havrančíková: Pre vysokoškolákov je to malá olympiáda
18.01.2015 Celý región
Štrbské Pleso 18. januára (TASR) - Tretíkrát v histórii a druhýkrát v ére samostatnosti zavíta na Slovensko Svetová zimná univerziáda (SZU), ktorú budú hostiť strediská na Štrbskom Plese a v Osrblí. Športovci bývalého Československa žali úspechy najmä na zimných univerziádach. V roku 1987 na Štrbskom Plese získali spolu 26 medailí, z toho 15 zlatých. Medzi najúspešnejších športovcov v počte získaných medailí patrila v tom čase i Alžbeta Havrančíková (nar. 27. septembra 1963 v Šuňave), ktorá v behu na lyžiach získala dve zlaté medaily.
"Spomínam si na svoju prvú a zároveň poslednú univerziádu v roku 1987. Je to niečo iné ako olympiáda, či MS. Vysokoškoláci to berú uvoľnenejšie, no zároveň každý reprezentuje svoju krajinu a snaží sa o čo najlepší výsledok. V tom čase som dokázala zvíťaziť v behu na 5 km a druhé zlato sme pridali v štafete. V rámci reprezentácie sme urobili dosť pre bývalé Československo, rovnako i ďalší športovci v iných disciplínach. Mali sme z toho obrovskú radosť a pre vysokoškolákov je to malá olympiáda," uviedla v rozhovore pre TASR bývalá slovenská bežkyňa na lyžiach Alžbeta Havrančíková.
K pretekom a víťazstvám patria i diváci, ktorí dokážu neraz vygradovať výkon domáceho pretekára a oceniť jeho úspech. Ináč to nebolo v areáli Štrbského Plesa ani pred 28 rokmi. "Bolo tu množstvo ľudí, ktorí sem prišli predovšetkým z okolia, pričom chceli vidieť bežecké disciplíny, skoky na lyžiach, či hokej," spomínala Havrančíková, ktorá v domácich podmienkach pociťovala menší tlak, či skôr zodpovednosť podať čo najlepší výkon a k medailám jej dopomohli i vtedajší novinári. "Keď ste vošli do novinárskeho sektora, kde ich bolo z Československa naozaj veľké množstvo, tak človek pociťoval záväzok, že doma musí ukázať čo vie a byť dobrý," prezradila sedemnásobná účastníčka majstrovstiev sveta.
Pri pohľade do minulosti si spomenula aj na svoj prvý Tatranský pohár, pričom podľa jej názoru boli trate omnoho náročnejšie, či už z pohľadu stúpania alebo následného zjazdu. "Bolo to aj nebezpečnejšie, pretože sme sa pri tréningoch stretávali s chodcami. V súčasnosti je to iné a chcem zablahoželať ľuďom, ktorí sa o tento bežecký areál starajú. Urobil kus roboty, aby sa Slovensko mohlo zhostiť SZU a mohla byť na vysokej úrovni. Všetci sa tešíme, že trate sú iné, bezpečnejšie a ja verím, že ich ocenia aj pretekári z iných krajín," ocenila zmenu trate a jej náročnosti Havrančíková a pokračovala: "Rozšírené trate s úplne zmeneným profilom oproti minulosti ponúknu aj pre diváka vyššiu atraktivitu, pretože za našich čias sme odišli do lesa a potom sme prišli naspäť. Tým, že sa prepojili okruhy, tak súťaženie bude pre divákov omnoho príťažlivejšie."
Univerziáda nespája vysokoškolákov iba športom, ale má aj spoločenský rozmer a športovci z rôznych krajín si môžu vymieňať skúsenosti z tréningových procesov, pretekov, či zdokonaľovať sa jazykovo. "Nepamätám si, či sa počas univerziády skákalo na obidvoch mostíkoch, no tešilo ma, že sa nestretávame iba s bežcami na lyžiach, ale môžeme vidieť aj iné disciplíny. Pamätám si, že sme sa boli pozrieť na preteky v skokoch na lyžiach i na hokej. Medzi športovcami bola súdržnosť, hokejisti a skokani ma boli povzbudiť, keď som potom pretekala ja. Spomínam si, že medzi športovcami z rozličných krajín vznikali i lásky, ktoré prerástli i do manželstva," zaspomínala si viacnásobná majsterka Československa i Slovenska.
Svetová zimná univerziáda v Tatrách je projekt, na ktorom spolupracuje množstvo ľudí, pričom významnú časť tvoria aj dobrovoľníci. Tých bude na Štrbskom Plese a v Osrblí 230, z čoho je až 140 dievčat. Na Štrbskom Plese ich bude 175, v Osrblí 55. Drvivá väčšina dobrovoľníkov sú študenti slovenských univerzít, ale sú medzi nimi aj študenti českých univerzít alebo slovenských gymnázií. Niekoľkí dobrovoľníci sú zo zahraničia, napríklad z Čiech, Srbska, Ukrajiny či Portugalska a sú slovenskej národnosti. "Verím, že dobrovoľníci sem prídu preto, aby sa potešili z toho, že môžu privítať zahraničných športovcov na území Slovenska," dodala v rozhovore pre TASR Havrančíková, účastníčka štyroch ZOH.
"Spomínam si na svoju prvú a zároveň poslednú univerziádu v roku 1987. Je to niečo iné ako olympiáda, či MS. Vysokoškoláci to berú uvoľnenejšie, no zároveň každý reprezentuje svoju krajinu a snaží sa o čo najlepší výsledok. V tom čase som dokázala zvíťaziť v behu na 5 km a druhé zlato sme pridali v štafete. V rámci reprezentácie sme urobili dosť pre bývalé Československo, rovnako i ďalší športovci v iných disciplínach. Mali sme z toho obrovskú radosť a pre vysokoškolákov je to malá olympiáda," uviedla v rozhovore pre TASR bývalá slovenská bežkyňa na lyžiach Alžbeta Havrančíková.
K pretekom a víťazstvám patria i diváci, ktorí dokážu neraz vygradovať výkon domáceho pretekára a oceniť jeho úspech. Ináč to nebolo v areáli Štrbského Plesa ani pred 28 rokmi. "Bolo tu množstvo ľudí, ktorí sem prišli predovšetkým z okolia, pričom chceli vidieť bežecké disciplíny, skoky na lyžiach, či hokej," spomínala Havrančíková, ktorá v domácich podmienkach pociťovala menší tlak, či skôr zodpovednosť podať čo najlepší výkon a k medailám jej dopomohli i vtedajší novinári. "Keď ste vošli do novinárskeho sektora, kde ich bolo z Československa naozaj veľké množstvo, tak človek pociťoval záväzok, že doma musí ukázať čo vie a byť dobrý," prezradila sedemnásobná účastníčka majstrovstiev sveta.
Pri pohľade do minulosti si spomenula aj na svoj prvý Tatranský pohár, pričom podľa jej názoru boli trate omnoho náročnejšie, či už z pohľadu stúpania alebo následného zjazdu. "Bolo to aj nebezpečnejšie, pretože sme sa pri tréningoch stretávali s chodcami. V súčasnosti je to iné a chcem zablahoželať ľuďom, ktorí sa o tento bežecký areál starajú. Urobil kus roboty, aby sa Slovensko mohlo zhostiť SZU a mohla byť na vysokej úrovni. Všetci sa tešíme, že trate sú iné, bezpečnejšie a ja verím, že ich ocenia aj pretekári z iných krajín," ocenila zmenu trate a jej náročnosti Havrančíková a pokračovala: "Rozšírené trate s úplne zmeneným profilom oproti minulosti ponúknu aj pre diváka vyššiu atraktivitu, pretože za našich čias sme odišli do lesa a potom sme prišli naspäť. Tým, že sa prepojili okruhy, tak súťaženie bude pre divákov omnoho príťažlivejšie."
Univerziáda nespája vysokoškolákov iba športom, ale má aj spoločenský rozmer a športovci z rôznych krajín si môžu vymieňať skúsenosti z tréningových procesov, pretekov, či zdokonaľovať sa jazykovo. "Nepamätám si, či sa počas univerziády skákalo na obidvoch mostíkoch, no tešilo ma, že sa nestretávame iba s bežcami na lyžiach, ale môžeme vidieť aj iné disciplíny. Pamätám si, že sme sa boli pozrieť na preteky v skokoch na lyžiach i na hokej. Medzi športovcami bola súdržnosť, hokejisti a skokani ma boli povzbudiť, keď som potom pretekala ja. Spomínam si, že medzi športovcami z rozličných krajín vznikali i lásky, ktoré prerástli i do manželstva," zaspomínala si viacnásobná majsterka Československa i Slovenska.
Svetová zimná univerziáda v Tatrách je projekt, na ktorom spolupracuje množstvo ľudí, pričom významnú časť tvoria aj dobrovoľníci. Tých bude na Štrbskom Plese a v Osrblí 230, z čoho je až 140 dievčat. Na Štrbskom Plese ich bude 175, v Osrblí 55. Drvivá väčšina dobrovoľníkov sú študenti slovenských univerzít, ale sú medzi nimi aj študenti českých univerzít alebo slovenských gymnázií. Niekoľkí dobrovoľníci sú zo zahraničia, napríklad z Čiech, Srbska, Ukrajiny či Portugalska a sú slovenskej národnosti. "Verím, že dobrovoľníci sem prídu preto, aby sa potešili z toho, že môžu privítať zahraničných športovcov na území Slovenska," dodala v rozhovore pre TASR Havrančíková, účastníčka štyroch ZOH.
0
www.ZIVOTPO.sk
